MAMINKY NEBLÁZNITE - príbeh o tehotenstve a mačičkach (3/2013)

 

KOČKY: Maminky, nešilte aneb kočičí pogrom

7. ledna 2010

Milé maminky - stávající i nastávající... vzhledem k tomu, co se poslední dobou děje okolo těhotenství, porodu a následné výchovy dětí, pocítila jsem potřebu napsat pár slov. Pokud pomůžou byť jen jedné z vás rozhodnout se sama za sebe, za své dítě a za své zvířátko, nebyl to ztracený čas.

Co se třeba představit? Jmenuji se Markéta, je mi 32 a momentálně jsem matkou čtyřletých dvojčátek a jedenáctiměsíční holčičky. K tomu jsem ještě kočičí mámou šesti svých a pěti depozitních kočiček za OS Kočičí naděje, a v neposlední řadě také psí mámou dvou feneček a jednoho pejska:))

 

Mé depozitování je samozřejmě v současné době omezené a je podřízeno možnostem, které mám při výchově dětí, prostoru, financím.. Většina lidí, co mají nějaké zvířátko, vědí, o čem mluvím. Do jiného stavu jsem nemohla přijít pět let - až po druhém mimoděložním těhotenství jsem zašla do centra reprodukční medicíny, kde mi zjistili srůsty na vejcovodech, způsobené pravděpodobně už v dětství nějakým skrytým zánětem.

Po celou dobu mého snažení o miminko to byly právě naše kočičky, které mi děti nahrazovaly, a vůbec si neumím představit, že bych je měla dát pryč jenom proto, že nakonec se těhotenství zadařila. Mimochodem, na dotaz ohledně koček a těhotenství v již zmíněném centru reprodukční medicíny paní doktorka, co mi udělala tu krásnou životadárnou "směs", jen mávla rukou - pověry, sama mám doma čtyři kočičky..

Díky depozitování se poslední dobou setkávám s jedním opravdu zvláštním fenoménem - odkládání koček (psů, křečků, papoušků, prostě zvířátek) dívkami či ženami, které zjistí, že jsou těhotné. Důvody jsou zřejmé - tlak okolí (snad stokrát jsem také slyšela otázku "A kam dáš kočky?" Proboha kam bych je měla dávat??? Vejdou se nám přece domů, i když nás bude víc), automatické rady lékařů (znáte tu situaci, když vám doktor zjistí vysoký tlak a v tu ránu vám zakáže pít, kouřit a nakáže zhubnout?

Když jste těhotná a přijdete k takovému chytrolínovi, nakáže vám zbavit se zvířete) a v neposlední řadě pochopitelný strach maminky, aby miminko nemělo alergii, nebo epilepsii, nebo aby se nenarodilo poškozené z důvodu toxoplazmózy - vždyť poslední dobou je toho všude okolo tak moc! Holky zlatý, přemýšlely jste o tom? Neberete to prostě tak, že jste někdy něco někde zaslechly..? Nenapadlo vás, že by to třeba mohl být začarovaný kruh?

O toxoplasmóze už se toho napsalo a nařečnilo strašně moc a hysterie nepřestává.. Je to noční můra každé těhotné, přitom stačí tak málo, ostatně jako se chráníte před každou jinou nemocí, ať už je to žloutenka a podobné. Stačí zvýšená hygiena. Opravdu stačí.

Mimochodem, která maminka ví, že aby dostala toxoplasmózu od kočky, musela by sníst osmačtyřicet hodin odleželý exkrement nakažené kočičky? Dobrou chuť!!:) Pokud si po každém čištění záchodku člověk umyje ruce, nakazit se toxo je v podstatě nemožné... Na druhou stranu, když mícháte směs na karbanátky, ochutnáváte syrovou směs? Olizujete prsty? Pak vítejte v toxoklubu!! :)

Asi největším strašákem maminek je alergie a epilepsie. Obecně rozšířený názor totiž je, že obé je způsobeno přítomností koček (zvířátek). Já bych na to tedy selským rozumem nazírala obráceně. Dám malý příklad, jak to myslím - i já absolvovala se všemi třemi dětmi nespočet kojeneckých poraden, v prvním roce jsem jezdila k panu doktorovi snad každý měsíc.

Občas dostaly očkování nebo přeočkování. Víte, jak funguje očkování? Hezky česky: ve vakcíně je obsaženo trošíčku bacilů a jiných sajrajtů, co způsobují nemoci, proti kterým je dítě očkováno. Jen tak málo, aby si organismus dítěte vytvořil protilátky a až opravdu nemoc udeří, dítě se dovede bránit samo. Může mi teda někdo vysvětlit, jak si má miminko udělat protilátky na alergii, když žije v dezinfekcích prostorách, pejsků a kočiček se nemůže ani dotknout (nesahej na TO, třeba TO má nějakou nemoc) a každé jablko utržené ze stromu ze zahrádky si musí umýt?

V tuhle chvíli je třeba asi říct "méně je někdy více" nebo snad "všeho moc škodí"? :) Čili, podle mého (a ehm, jedné studie na internetu) v době, kdy je miminko v bříšku a okolo maminky se ochomejtá jedna nebo dvě kočičky (nebo tři, nebo čtyři :)), automaticky se vytváří návyk na alergeny, které jsou po narození miminka už neškodné. U nás to tak funguje a jsem za to moc šťastná.

Moje známá (nemůže to být kamarádka, nemáme žádné společné zájmy) čeká třetí miminko. V předchozích dvou těhotenstvích byl její nejlepší kámoš akorát tak Bref, a z její podlahy by se dalo jíst (bez mučení se přiznám, že tohle u nás opravdu nehrozí, ale prase ale taky nejsem:) Teď se dívá na to, jak si její desetiletý syn docela samozřejmě píchá sám injekce a inhaluje, protože je těžký alergik a astmatik. Jeho starší brácha je na tom lépe, musí jen občas inhalovat. Přesto známé nic nedošlo a třetí těhotenství jede podle stejného scénáře... 

Kdo nemá zvířátka, nemůže pochopit, o co přichází.. Sledovat ta mláďata - lidská i zvířecí - jak mají k sobě blízko... jeden se učí od druhého, jak se mají k sobě chovat a ať už se vám to líbí nebo ne, opravdu platí, že kdo nemá rád zvířata, nemá rád lidi.

Proto prosím a apeluji za váš zdravý rozum, nic se nemá přehánět, ani z jedné ani z druhé strany... Sbírejte informace (na netu je jich plno, za kočičí weby můžu nabídnout web kočky Adélky nebo portál Kočky on-line), diskutujte, ptejte se a utřiďte si své názory. Vím, že těhotenství je "jiný stav", také jsem brečela u reklam na prací prostředky, měla pocit, že když ve dvacátém týdnu těhotenství nenakoupím dítěti oblečení na první půlrok, bude chodit nahaté, a nutně jsem potřebovala vybrat kočárek už v pátém měsíci...

Ale ve vztahu k mým chlupatým miminkům se nic nezměnilo. Nikomu nevnucuji lásku ke kočkám, neříkám honem si pořiďte zvíře, nebo bude celý život plakat nad svým zkaženým dítětem, stejně jako si myslím, že černá kočka přináší štěstí do domu a ne smůlu. Nevěřím, že když rozbiji zrcadlo, že prožiju sedm let neštěstí, nevěřím, že svatba v máji znamená smrt nevěsty a nezabývám se woo-doo. Jsem možná i normální:)

A ještě jedna prosba na konec - pro všechny, kteří vezmou mé zamyšlení za své - nemám nic proti dalšímu publikování, spíš budu ráda. Zříkám se tímto všech autorských práv a jakékoliv další rozšiřování video i audio stopy budiž pochváleno:) Přeji hezký den všem!

P.S.: přiložené fotky jsou všechny autentické - mé a mých dvou super kamarádek Lucky a Lucky (s tak velkým srdcem, že se tam vejdou nejen děti, ale i kočičky)

Pozn. red.: k nám zaslala LucYnka

-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

KAČENKA  A  JEJ SPOMIENKY .... 4/2012

"              Ahojte . Kacenka je u mna . Rozhodla som sa ze si ju necham na vzdy . mam uz 3 perzanky a dokopy 9 maciciek takze s Kacenkou ako 10 nebude problem. Rozhodla som sa pre toto riesenie hlavne z toho dovodu , ze len ja viem ako tazko znasala stav a ako bola psychicky mimo ked mi ju doniesli. nechcem aby to musela este raz prezivat / myslim - novy majitel - nove prostredie atd. / Ona je prenadherna cicuska a ako je krasna tak ma aj krasne a dobre srdiecko . dufam , ze so mno macickary budete suhlasit. s úctou Denisa Vanyova   "

...a o Kačenke bol uverejnený tento článok...

Kačenka je mačička plemena perzská činčila, má asi 5-6 rokov a jej príbeh je veľmi smutný. Kačenka (to je jej originál pôvodné meno) je pôvodom z Maďarska, kde bývala od  maličkého mačiatka s jednou starou pani, ktorej robila spoločnosť a boli na seba veľmi citovo naviazané. Spolu žili v byte, jedna s druhou, iba pre seba. Osud však nešťastne zaúradoval a starej pani sa zhoršil zdravotný stav, nečakane bola hospitalizovaná v nemocnici. Kačenka zostala doma sama. Stará pani nemala blízku rodinu, a tak jej neďaleká susedka chodila za Kačenkou každý druhý deň, aby sa o ňu postarala, vyčistila jej záchodík a doplnila krmivo a vodu. Kačenka bola veľmi smutná, celé dni úpenlivo čakala, kedy sa jej majiteľka vráti z nemocnice. Všetci dúfali, že čoskoro. Po troch týždňoch však pani zomrela. Kačenka ju stále čakala, vyzerala z okna, sedela pri dverách, sama spávala v prázdnej posteli. Susedka sa o ňu chodila starať tak, ako mohla, aspoň každý druhý deň,  ale nevedela, čo bude ďalej. Kačenka bola stále smutnejšia, chýbala jej pani a samotu v prázdnom byte znášala veľmi zle.  Nechápala, prečo ostala sama. Susedka sa jej snažila venovať aspoň pohladením, milým slovom, ale Kačenke to nestačilo, bola zvyknutá na veľa, veľa lásky a neustálu prítomnosť človeka. Zložitým procesom sa po ďalšom mesiaci samoty dostala Kačenka k nám do depozitu. Okrem toho, že z očí jej smútok doslova kričal a veľmi túžila po ľudskej spoločnosti a pohladení, museli sme veľkú pozornosť povenovať aj jej vznešenému kožúšku. Keďže ju skoro dva mesiace nikto neprečesal, kožúšok bolo treba „opraviť“ – pomaly a trpezlivo prečesať, povystrihovať zapletené chumáče a podobne. Kačenka  si tieto procedúry vychutnávala plným dúškom, česanie má veľmi rada, samozrejme spojené s prihováraním a hladkaním. Ešte stále v jej očkách nájdete smútok, áno, bolí ju srdiečko, je to vidieť a cítiť, netreba sa jej čudovať. V podstate za jeden deň prišla o všetko, čo dovtedy poznala, skoro dva mesiace prežila opustená, sama so svojim smútkom a zrazu musela opustiť svoj domov , cestovať autom niekoľko hodín a ocitla sa v neznámom depozite, s cudzími ľuďmi. Kačenka má však veľmi dobré srdiečko, už na druhý deň prišla sama k depozitárke, dala som pohladkať, pomojkať, vziať na ruky. Pripomína nám malé, bezbranné dieťa, ktoré potrebuje svojho človeka, ktorý by juj ľúbil a ktorého by nadovšetko ľúbila ona. Ke´dže celý život prežila v kľudnej domácnosti, bolo by pre ňu najvhodnejšie, aby v novej rodine žila ako jedináčik, iba so svojimi ľuďmi (inak, s inými mačičkami nemá problém), ale predsa len, má rada kľud a svoje pohodlie. Zo začiatku bude možno potrebovať zo strany novej rodinky trošku viac  trpezlivosti, predsa len, roky žila s jedinou osobou a rodinka by si mala byť istá, že jej dokážu poskytnúť dostatok času, vhodnú starostlivosť a hlavne veľa pozornosti a lásky.  Kačenka je nádherná mačička, ktorej len ťažko odoláte. Napriek „svojmu veku“ , je úplne zdravá a vyzerá a cíti sa dobre.  Nežná tvárička, krásna srsť, milá, nenáročná , kľudná  a dobrá povaha, čo viac si želať. Kačenka  sa rada mazná, necháva sa hladiť, nosiť na rukách, rada sa vyvaľuje v peliešku, je to mačička, ako má byť. Jej prívetivej a milej tváričke snáď nikto neodolá, nehovoriac o krásnom a zaujímavo sfarbenom kožúšku. Kačenka sa momentálne prispôsobuje novému životu a ľuďom. Ako sa vraví, čas je najlepší doktor, a tak sme si isté, že Kačenka len potrebuje trošku času a jej srdiečko sa opäť otvorí  a bude z nej opäť  milá spoločníčka, akou vždy bola. A aj kožúšok bude taký krásny, aký má byť. Ešte chvíľku potrvá, možno týždeń – dva, možno mesiac, kým bude pripravená odísť do nového domova, ale už teraz sa o ňu môžete zaujímať a dozvedieť o nej viac a máte jedinečnú možnosť sa uchádzať ako vhodný kandidát na jej novú rodinku. Všetky informácie vám radi poskytneme .  Dovoz možný.

P.S. : Kačenka po slovensky rozumie

 

-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

TIGRINKA  (12/2011-1/2012)

 Tigrinka úspešne absolvovala plastickú operáciu nožičiek, zvládla rekonvalescenciu a od posledného decembrového týždňa roku 2011 je už v novej rodinke v Pezinku, ktorá na ňu netrpezlivo čakala. Tigrinke a jej novej rodine želáme veľa šťastia a len to najlepšie ! (pozdravy a fotografie z jej nového domova nájdete v sekcii "Pozdravy z nových  domovov"...)

TIGRINKA je asi 7 mesačná mačička , ktorá žije len vďaka obrovskému šťastiu a obetavosti dobrých ľudí. Nemuselo to tak vôbec byť, že dnes  táto milá mačička s dobrým a úprimným srdiečkom  čaká v teple depozitu na nový domov....Pri jeho hľadaní to však bude mať možno trošku zložitejšie, ako ostatné, zdravé mačičky...Áno, Tigrinka je fyzicky hendikepovaná. Chýbajú jej časti zadných nôžok ... Pýtate sa prečo ? Pretože jej ich odrezal jeden „človek“ , keď bola asi päť mesačné mačiatko....Tí, ktorí neveria, že také niečo sa môže stať, nech si tú vetu prečítajú ešte raz. Je to pravda. Spravil jej to „človek“,  lepšie povedané netvor, ktorý mačiatkam neubližoval prvý krát. Nechcime vedieť, ako skončili prípadní Tigrinkini súrodenci alebo mačací kamaráti. . Nebudem však opisovať jeho spôsoby. Dnes je naňho podané trestné oznámenie. Tigrinke to však nôžky nevráti. Našťastie, krátko po tomto incidente sa Tigrinky ujali dobrí ľudia. Keď videli, čo sa jej stalo, dlho plakali. Boli to však starší ľudia, ktorí  keďže nemali peniaze nazvyš, pomohli Tigrinke aspoň tak, že jej poskytli bezpečné a teplé miesto, kŕmili ju, liečili rany, modlili sa za jej uzdravenie  a obdarovávali ju úprimnou  láskou. Pri odovzdávaní Tigrinky sa dokonca priznali, že ju k veterinárovi nevzali, pretože sa báli, že natrafia na takého, ktorý ju bude chcieť uspať a to nechceli dopustiť...Tiež sa niekoľkokrát uisťovali, či máme dobrého veterinára....a veľmi plakali. Bolo im ľúto, že sa o Tigrinku ďalej nemôžu starať. Tigrinka však potrebovala viac. Dostala sa k ľuďom zo Slobody zvierat, tí zabezpečili kontakt so súkromným  depozitom , kde sa dnes Tigrinka, zatiaľ v karanténe,  doliečuje a pripravuje na nový život. Nový život v bezpečí, v teple, s plnou miskou a ľuďmi, ktorí ju budú ochraňovať a zbožňovať. Napriek všetkému, čo prežila, je Tigrinka jedna úžasná mačička – veľmi milá, dobrosrdečná, úprimná a ....vďačná za život. Nôžky má už skoro zahojené, už ju poslúchajú stále viac, avšak trošku trpezlivosti s doliečením jej ešte nezaškodí. Má veľmi rada teplo, veľa času trávi v peliešteku pri ohrievači. Tigrinka sa rada hrá a užíva si  čas s ľuďmi. Svoj hendikep si absolútne neuvedomuje. Správa sa  ako obyčajná mačička, teší sa zo života, je na všetko veľmi zvedavá. Pri hladkaní sa vie dokonale odovzdať. S inými mačičkami bude pravdepodobne vychádzať dobre, keďže je evidentné, že by sa k nim okamžite pridala – karanténa je od depozitu oddelená sklenou stenou a Tigrinka teda vidí na ostatné mačičky a veľmi sústredene sleduje ich každodenný život a správanie. Potrebuje však ešte trocha času na doliečenie, vzpruženie a získanie dokonalej ovládateľnosti zadných nôžok , potom ju bude čakať kastrácia a očkovanie a môže sa pridať k ostatným mačičkám. Vlastne, už bude naozaj pripravená odísť do nového domova. Ľudia, prosím, zabudnite na predsudky o hendikepovaných mačičkách ... Spomeňte si na príbeh Tigrinky ... Dajte jej šancu, aby prežila svoj život už len v domove plnom lásky a bezpečia. Unikla smrti len o vlások , zaslúži si to.

POZNÁMKA : na Tigrinku už netrpezlivo čaká skvelá nová majiteľka z Pezinka. Čo viac si pre ňu môžme želať ?

-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Ako to všetko začalo...alebo zrod Mačacieho raja (autor A. Vachová)

 

                Náhody neexistujú. Náhodou sa nedá nazvať ani prvé a osudové stretnutie troch ľudí z Nových Zámkov, ktorí veľmi milujú mačičky a už dávno v srdciach cítili, že sa pre mačky v núdzi dá spraviť oveľa viac, ako robili doteraz, i keď ani to nebolo zanedbateľné. Manželia Andy a Radovan  Vachoví pomáhali mačičkám v mestskom útulku , navštevovali ich, hľadali im nové domovy, finančne zabezpečovali ich existenciu v útulku počnúc nakupovaním krmiva, podstielky, vybavenia , výstavbou nových voliér, končiac úhradou častí veterinárnych úkonov. Denisa Vanyová zachraňovala mačičky všade, kde sa jej naskytla príležitosť. Mačičku odchytila, vzala si ju k sebe, vypiplala a našla jej nový domov. Každý robil, čo sa dalo. Avšak všetci traja cítili, že je to stále „málo“ a želali si , aby pre mačičky v núdzi mohli spraviť niečo viac, oveľa viac.

                Andy, Radko a Denisa  sa raz stretli v útulku pri mačičkách, bolo to koncom decembra 2010, krátko potom, ako na seba „náhodou“ dostali kontakt od spoločných priateľov, ktorí vedeli o ich veľkej vášni pre mačičky. Toto prvé stretnutie bolo naozaj osudové, vedeli to všetci traja. Myšlienka založenia vlastného depozitu sa zvyšovala úmerne počtom hodín strávených spolu pri týchto mačičkách a nasledujúcich spoločných telefonátoch. A tak sa začal príbeh súkromného depozitu. Veľmi narýchlo, ale s určeným pevným a jasným cieľom  a s odhodlaním takým veľkým, až tomu všetci traja nemohli uveriť. Ako depozit mali slúžiť priestory v suteréne rodinného domu Andy a Radka, ktorý bol práve v rekonštrukcii. Za jeden deň sa z neútulnej miestnosti stala príjemná „obývačka“ zariadená ako doma – gauč, koberce, peliešky, deky, domčeky, hračky a ako škrabadlo poslúžil ozajstný hrubý konár stromu veľký asi tri metre. Šťastím všetci traja začínajúci depoziťáci  „skákali po plafón“ . Konečne sa to podarilo – vlastný súkromný depozit... Už dňa 4.1.2011 prijal depozit prvé mačičky v núdzi. V priebehu piatich dní sa všetky mačičky z mestského útulku po absolvovaní vyšetrení a testov , už na náklady depozitu, presťahovali do nového  „minibytíka“. Z neustáleho hluku od štekotu psíkov sa zrazu dostali na kľudné, teplé  a prívetivé miesto. Prvým ozajstným zachránencom z ulice bol však trojmesačný kocúrik Abbynko. Andy s Radom ho našli v treskúcej zime medzi dvoma obcami ,  sedieť pri rušnej krajnici. Vďačnejšieho kocúrika by ste hľadali márne...Keďže dom nebol obývaný, Andy a  Radko a Denisa si striedali služby pre kŕmenie ,  čistenie záchodíkov a čas strávený s mačičkami.  Mačičiek pribúdalo a zrazu vo februári bol depozit dočasným domovom pre 10 mačičiek v núdzi. Ako karanténa slúžila vedľajšia miestnosť kotolne – malá, ale teplá a bezpečná, prípadne poslúžili aj horné priestory budúceho bytu. Traja mačkári sa učili všetko za pochodu. Niektoré mačičky sa do depozitu dostali naozaj v žalostnom stave, náklady na veterinárnu starostlivosť (i keď už samozrejme zľavnenú) a kvalitnú stravu sú vysoké, všetko potrebné sa financuje jedine z vlastných  zdrojov . S týmto stavom sa však rátalo už od začiatku a tak sa všetko zatiaľ darí zvládnuť. Mačičky sú pred odchodom do nového domova vykastrované (sterilizované), očkované, odčervené. Najväčším potešením bolo sledovať mačičky, ako sú čoraz šťastnejšie  a doslova ožívajú. Ten proces – mačičky prišli do depozitu hladné, často špinavé, niekedy choré, ale hlavne veľmi vystrašené – a potom – dostávalo sa im veľa lásky, pohladenia, milého slova, veľa dobrého jedla, dostali veterinárnu starostlivosť  a z týchto tvorov sa stávali časom milé, prítulné a vďačné „cicáčiky“. Vedeli tú novoobjavenú radosť zo života prejaviť ako žiadna iná mačička, ktorá napríklad od malička žije v bezpečnom a láskavom domove. Andy s Radkom a Denisou v depozite často trávili celé hodiny, niekedy aj do neskorej noci. Toľkej dobrej energie sa nevedeli nabažiť.

                Prišli aj chvíle, keď im nebolo všetko jedno. Raz podvečer v marci tohto roku, bolo veľmi chladno a nepríjemne fúkalo, sa dozvedeli o malých dvojdňových mačiatkach odložených v krabici pri bytovke. Okamžite pre ne išli a keď sa stretli s obyvateľmi tej bytovky a na otázku, ako dlho sú mačiatka takto v krabici samé, im odpovedali že „už sme ich počuli mraučať od rána“ – tak  vtedy si človek pomyslí o ľuďoch všeličo, hlavne keď si predstaví, že na tie chúďatká mačiatka sa chodili pozerať od rána, ale žeby im do tej krabice dali aspoň teplý uterák, alebo ich vzali v tej krabici aspoň domov na chodbu  a rýchlo zavolali pomoc...Áno, najradšej by im človek niečo povedal, ale v takýchto prípadoch je rozumnejšie ihneď konať a nestrácať drahocenný čas vysvetľovaním, človek je vďačný, že aspoň zavolali....Našťastie Denisa už mala skúsenosti s vychovaním mačiatok na fľaške a tak po rýchlom školení sa tri malé čierne stvorenia ocitli v teplom byte u Andy a Radka. Nová skúsenosť, ktorá stála za to. Andy nikdy nezažila takú intenzívnu mačiatkovskú lásku, bola unesená a keďže si mohla dovoliť ostať doma na „materskej“ , vychovávanie si užila plnými dúškami. Mačiatka sú už dnes vo výborných a dôkladne vybraných rodinách a darí sa im skvele.

                Apropó, príprava mačičiek do ponuky. Andy s Denisou sa držia názoru, že mačička musí mať v ponuke skvelé fotky, výnimočný popis a ešte....zaberá poznámka „dovoz možný“. Áno, je to tak. Je to veľmi časovo namáhavé, ale mačičky zo súkromného depozitu cestujú do novej rodinky „mačkotaxíkom“ , ktorý zabezpečujú práve Denisa alebo Radko s Andy. Na jednej strane je to fakt vyčerpávajúce, ale na druhej strane, je vždy super vidieť, kde bude mačička bývať a aké podmienky má vytvorené. Bratislava, Veľký Krtíš, Banská Bystrica, Zvolen, dokonca Hriňová a iné mestá sú miesta, kde všade sa depozitné mačičky dostali. Samozrejmosťou je podpísanie adopčnej dohody,  odovzdanie veterinárneho preukazu a  preukazu o uskutočnenom teste na FELV a  FIV , dokonca sa pripravuje aj „štartovací balíček“ , ktorý obsahuje konzervičky a granulky, na ktoré ja mačička zvyknutá a prikladá sa aj hračka, prípadne obľúbený pelieštek alebo deka. Záleží na tom, ako prežije mačička prvé hodiny a dni v novom domove. Odovzdaniu mačičky do novej rodiny predchádzajú siahodlhé telefonické rozhovory a keď sú si depozitári úplne istý, že mačička bude v dobrých rukách, adopcia je povolená. V prípade, ak počas rozhovoru má Andy alebo Denisa akúkoľvek malú pochybnosť, mačička do rodiny neputuje. Všetci traja sa riadia heslom „ak nemá mať mačička dokonalú rodinu, radšej nech zostane v depozite, pokiaľ sa taká –skôr či neskôr- nenájde“ . A to bez výnimky, v prípadoch adopcie sa nevypláca akokoľvek riskovať. Našťastie, dobrých ľudí a skvelých rodín je stále dosť .

                O nevedomosti a niekedy až , s prepáčením , hlúposti ľudí by sa dal napísať extra článok. Stretnutie s takýmito prípadmi vždy šokuje. Napríklad vyjadrenie staršej pani z  vidieka – ktorá sa chcela zbaviť svojich piatich  maličkých mačičiek umiestnením v depozite ... Na otázku , prečo  nedá svoju  mačičku sterilizovať a tento problém by nemusela  viac riešiť -  pohotovo odpovedala , vraj „čo keď  ju zrazí auto a to sú potom zbytočne vyhodené peniaze“. Alebo ďalšia  adeptka : „zatváranie kocúra v dome a kastrácia kocúra je zásah do jeho slobody, mali by sme ho nechať žiť svoj život, veď aj ľudia si žijú svoj život a že požiadavky pri adopcii sú choré...“ a ďalšia : „veď mačke stačí čo-to zo stola, keď to chutí mne, tak musí aj jej...“ a pod. Naposledy Denisu „dorazila“ pani, ku ktorej prišla po dvoch nádherných čiernych mladých kocúrikov, vraj : „ vezmite preč to diablovo plemä, takí sú čierny ako čerti, len nosia nešťastie,  ak ich tu necháte, do rána ich otrávim“ ! Predsudky, staré myslenie a nevedomosť,  sú bohužiaľ veľmi častá vec a pokiaľ nenastane zmena v myslení niektorých ľudí, situácia s mačičkami, aj inými zvieratkami, nebude lepšia.

                Ale späť k depozitu. Každý, kto pomáha mačičkám v núdzi, pojem „májové mačiatka“ veľmi dobre pozná. Našťastie, „depoziťáci“ sa pripravili. Z ďalšej suterénnej miestnosti vykúzlili spoločnými silami „mačiatkovskú škôlku“. Dokonca k nej Radko prirobil aj bezpečný zasieťovaný výbeh, kde sa môžu maličké do sýtosti vybehať a povyhrievať na slniečku. Májové mačiatka na seba dlho nedali čakať. V priebehu mesiaca  ich bolo šestnásť, aj súrodenci, aj mačiatka nájdené osamotené. Boli to napríklad mačiatka z areálu materskej škôlky, kde sa vyhrážali, že ich utopia, ak sa pre ne nepríde, ďalej osamotené mačiatka nájdené v kanalizačnej rúre alebo vystrašené mačiatka sediace pri hlavnej ceste...Bohužiaľ, pár z nich sa , aj pri maximálnej veterinárnej starostlivosti , nepodarilo zachrániť. To sú veľmi ťažké a smutné momenty.

                Ak sa takáto vec stane, všetci traja to zvládajú veľmi ťažko. Radko je vtedy ticho a trpí, Andy je skoro na tabletkách, aspoň Denisa má toľko sily, že dokáže byť pri mačičke až do konca a zariadi aj pochovanie. Priamo pri svojom dome má vyhradené miestečko, kam sa mačička pochová. Pekne uložená v deke, má svoj hrobček, svietnik a presne tam sa na ňu spomína. Dokonca je taká silná, že ak na ceste zbadá už mŕtvu mačičku, po strete s autom, vezme ju zo sebou a dôstojne ju pochová pri dome. Každá mačička, také nádherné stvorenie, má právo na poslednú a dôstojnú rozlúčku. O takýchto veciach sa píše málo, ale ľudia musia vedieť aj o takýchto skutočnostiach, pretože sa jednoducho stávajú  a bohužiaľ patria k realite pri akejkoľvek pomoci zvieratkám.

                Priatelia a známi „depoziťákov“ by sa radi spojili do Občianskeho združenia, aby takto mohli viac a efektívnejšie pomáhať mačičkám, ktoré to potrebujú. Názov je už vymyslený a viac ako výstižný : „Mačací raj“. Bohužiaľ, pri takejto časovej zaneprázdnenosti sa založenie OZ ešte nezrealizovalo. V najbližšej budúcnosti k tomu pravdepodobne dôjde, taktiež aj k vytvoreniu web stránky, ktorá bude obsahovať všetky informácie o aktivitách depozitu a samozrejme bude obsahovať ponuku mačičiek na adopciu, príbehy, fotografie, videá , novinky a podobne. V tomto momente je prvoradá priama pomoc mačičkám.

                Denisa má doma svojich vlastných šesť mačičiek a  s láskou sa ujala jednej pôvodne depozitnej mačičky- Bianky, ktorá má veľmi vážne zdravotné problémy a nie je možné, aby bývala v depozite. Okrem toho má v opatere ešte päť malých mačiatok. Keďže nemá a neplánuje vlastné detičky, všetku lásku - tak ako doteraz až do konca života-  venuje mačičkám. Andy s Radkom majú doma vlastné dve mačičky a plánujú aj bábätko, napriek tomu pomáhajú a budú pomáhať mačičkám v núdzi aj naďalej.

                Jeden sen teda traja skvelí priatelia už majú splnený. Pomáhajú mačičkám v núdzi, poskytujú im bezpečné útočisko, zahŕňajú ich láskou, takou veľkou, akou sa tieto najkrajšie a najmilšie zvieratá dajú obdarovať. Od januára do júla tohto roku sa podarilo súkromnému depozitu nájsť domov dvadsiatim mačičkám a kocúrikom, ktorí sú v skvelých rodinách a majú sa naozaj výborne. Na začiatočníkov celkom dobré J .

                Ostáva ešte jeden sen a Andy s Radkom a s Denisou veria, že aj ten sa raz podarí zrealizovať. Chcú vytvoriť miesto, kde budú môcť prichýliť toľko mačičiek, aby sa pomoci dostalo každej, ktorá to potrebuje.  Držte palce....hm, teda aj labky....

              

-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------